Vyznania viery

VYZNANIE VIERY

Apoštolské vierovyznanie
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.
Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých, hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.

Nicejské vierovyznanie

Verím v jedného Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, všetkých vecí viditeľných i neviditeľných.
I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, splodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha a Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého; splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého bolo všetko stvorené; ktorý pre nás ľudí a pre naše spasenie zostúpil z nebies a vtelil sa skrze Ducha Svätého z Márie panny a človekom sa stal; ukrižovaný bol tiež za nás, pod Potským Pilátom trpel a bol pochovaný; a na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písem; vstúpil na nebesá, sedí na pravici Otcovej a zas príde v sláve súdiť živých i mŕtvych; a Jeho kráľovstvu nebude konca.
Verím i v Ducha Svätého, Pána a Darcu života, ktorý pochádza od Otca i Syna, ktorý spolu s Otcom a Synom ctený a slávený býva, ktorý hovoril skrze prorokov. I v jednu svätú všeobecnú a apoštolskú cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život v budúcom veku. Amen.

Atanáziovo vierovyznanie
Každý, kto chce byť spasený, predovšetkým musí zachovávať všeobecnú vieru; kto by ju však nezachoval celú a neporušenú, nepochybne zahynie naveky.
A toto je všeobecná viera, aby sme vyznávali jedného Boha v Trojici a Trojicu v jednote; ani osoby nezmiešajúc, ani bytosti nedeliac. Lebo iná je osoba Otca, iná Syna, iná Ducha Svätého.
Ale Otec i Syn i Duch Svätý majú jedno Božstvo, rovnakú slávu a rovnakú večnú velebu.
Aký je Otec, taký je Syn aj Duch Svätý.
Nestvorený Otec, nestvorený Syn, nestvorený Duch Svätý.
Nekonečný Otec, nekonečný Syn, nekonečný Duch Svätý.
Večný Otec, večný Syn, večný Duch Svätý.
A predsa nie traja veční, ale jeden večný.
Ako ani nie traja nestvorení, ani nie traja nekoneční, ale jeden nestvorený a jeden nekonečný.
Podobne všemohúci Otec, všemohúci Syn, všemohúci Duch Svätý.
A predsa nie traja všemohúci, ale jeden všemohúci.
Tak je Otec – Boh, Syn – Boh, Duch Svätý – Boh.
A predsa nie sú traja Bohovia, ale len jeden Boh.
Podobne Otec – Pán, Syn – Pán, Duch Svätý – Pán.
A predsa nie sú traja Pánovia, ale je jeden Pán.
Pretože podľa kresťanskej pravdy musíme každú osobu osobitne vyznávať ako Boha i Pána.
Preto podľa Všeobecnej kresťanskej viery zabraňuje sa nám hovoriť, že sú traja Bohovia alebo traja Pánovia.
Otec nie je nikým učinený, ani stvorený, ani splodený.
Syn je jedine od Otca nie učinený, ani stvorený, ale splodený.
Duch Svätý je od Otca i od Syna nie učinený, ani stvorený, ani splodený, ale pochádzajúci.
Teda jeden Otec a nie traja Otcovia, jeden Syn a nie traja Synovia, jeden Duch Svätý a nie traja Duchovia Svätí.
A v tejto Trojici nič nie je prvšie ani pozdejšie; nič väčšie ani menšie, ale všetky tri osoby sú rovnako večné a rovnako veľké.
Teda aby všetci, ako sme už povedali, vzývali i Trojicu v jednote i jednotu v Trojici.
Kto teda chce byť spasený, takto musí zmýšľať o Trojici.
Avšak k večnej spáse treba úprimne veriť i vo vtelenie nášho Pána Ježiša Krista.
Teda to je pravá viera, keď veríme a vyznávame, že Pán náš Ježiš Kristus, Boží Syn, je Boh aj človek zároveň:
Boh – z Otcovej podstaty pred vekmi splodený a človek – z podstaty matky v čase narodený.
Dokonalý Boh, dokonalý človek, pozostávajúci z rozumnej duše a z ľudského tela.
Božskou prirodzenosťou rovný Otcovi, ľudskou prirodzenosťou menší od Otca.
A hoci je Boh aj človek, predsa nie sú dvaja Kristovia, ale jeden Kristus.
Jeden, niežeby sa Božská prirodzenosť zmenila v telo; ale že ľudská prirodzenosť bola pojatá do Boha.
Jeden, ale vôbec nie tak, že sa prirodzenosti zmiešali, ale tak, že je jedna osoba.
Lebo ako rozumná duša a telo je jeden človek, tak i Boh a človek je jeden Kristus, ktorý trpel pre naše spasenie, zostúpil do pekla, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
K Jeho príchodu všetci ľudia budú vzkriesení so svojimi telami a vydajú počet zo svojich skutkov: a tí, ktorí dobre konali, pôjdu do večného života; ktorí však zle konali, do večného ohňa.
Toto je všeobecná viera. Nemôže byť spasený, kto ju úprimne a bez pochybovania neprijíma. Amen.

Category: Vyznania viery (Ekumenické symboly)
Published on Thursday, 26 May 2011 20:24
Written by Super
Hits: 276

Zdroj: http://www.ecavdobsina.sk/index.php/vierouka/vyznania-viery-ekumenicke-symboly/113-vyznania-viery-ekumenicke-symboly

Čo nás čaká…

STREDA  10.10.

Spevokol o 17:00 hod.

PIATOK  12.10.

Konfirmácia 1. ročník 16:00hod., 2.ročník 17:00hod.

Detský spevokol Rybičky 17:00hod.

NEDEĽA 14.10.

Služby Božie s VP o 10:15 hod. Turany na SB budeme ďakovať za tohtoročné úrody, ktoré nám Pán Boh požehnal.

 

 

 

Slovo na zamyslenie

Galatským 4,8-20

8 Ale vtedy, keď ste (ešte) nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohovia. 9 Teraz však, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh poznal vás, ako sa môžete vracať zase k slabým a biednym živlom, ktorým znovu chcete slúžiť? 10 Dni zachovávate, aj mesiace, aj (sviatočné) obdobia, aj roky. 11 Bojím sa o vás, či som sa nadarmo nenamáhal pre vás. 12 Buďte, ako som ja, lebo ja som ako vy; bratia, prosím vás! Mne ste v ničom neukrivdili. 13 Veď viete, že som vám telesne slabý zvestoval prvý raz evanjelium 14 a pre pokušenie, ktorým vám bolo moje telo, neznevážili a nezošklivili ste si ma, ale prijali ste ma ako anjela Božieho, ako Krista Ježiša. 15 Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie? Veď vydávam vám svedectvo, že keby bolo bývalo možné, aj oči by ste si boli vylúpili a mne dali. 16 Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? 17 Horlivo vás získavajú, ale nie dobromyseľne! Skôr vás chcú odlúčiť, aby ste vy horlili za nich. 18 Pekne je dať sa získavať dobrým vždy, a nielen vtedy, keď som ja u vás. 19 Deti moje, pre ktoré znovu trpím pôrodné bolesti, dokiaľ Kristus nebude sformovaný vo vás, 20 chcel by som byť teraz pri vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.

Priatelia si hovoria pravdu. Pavol píše veľmi osobne. Trápi ho, že tí, ktorí už prv pochopili, že viera v Krista stačí na to, aby sa stali súčasťou Božieho ľudu, teraz začínajú špekulovať a chcú robiť veci, ktorými by sa vyrovnali tým, čo sú podľa pôvodu potomkami Abraháma. Jeho otvorenosť sa stáva problémom pre tých, čo prv boli jeho priateľmi a boli ochotní sa pre neho aj zmrzačiť. Pravdu z jeho úst považujú za nepriateľstvo. Priatelia by si mali hovoriť pravdu. Nie vždy to však dokážu. Najmä v spoločenstvách veriacich sa často vyhýbame hovoriť pravdu. A ak sa niekto predsa odváži povedať pravdu, zvyknú ho označiť za nepriateľa spoločenstva alebo cirkvi. Apoštol Pavol sa nevyhýbal pravde v mene zachovania súdržnosti spoločenstva. Práve naopak. Hovoril pravdu, aby jednotu spoločenstva zachoval. Aj my potrebujeme počuť pravdu o našich zlyhaniach a omyloch vo viere. Potrebujeme ľudí, ktorí majú odvahu pomenovať veci presne, pravdivo, a napriek tomu – s láskou.