Vstupujeme do pôstu…zamyslenie na nedeľu od Martina Luthera

POKUŠENIE A LÁSKA
,,Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale máme Veľkňaza, podobne pokúšaného vo všetkom, ale bez hriechu.” Žid 4,15


Keď ma diabol napáda, moje srdce sa potešuje, viera posilňuje, lebo viem o Tom, ktorý ho premohol a pre mňa to urobil, teda, že mi Kristus prišiel na pomoc a povzbudenie. Tak viera prekonáva diabla. Toto je prvým krokom, ktorým ma Boh učí viere, aby som vedel, že Kristus premohol diabla pre mňa.
To druhé: Keď teraz viem, že ma diabol neovláda, ale je premožený kvôli viere, musím sa uspokojiť aj s tým, že budem tiež pokúšaný. To spôsobí, že sa moja viera posilní a blížny bude mať z môjho víťazstva a skúšky útechu a príklad.
Tu si treba všimnúť: kde začína viera, tam sa zakrátko objaví pokušenie. Duch Svätý ťa nenechá odpočívať a oddychovať, ale čoskoro ťa vrhne do pokušenia. Prečo? ,,Aby sa viera osvedčila.” Lebo inak by nás diabol odfúkol ako stebielko slamy. Keď však príde Boh, naloží na nás takú veľkú ťarchu, ktorá nás tak veľmi zaťaží, že On sám sa musí pod ňu postaviť. Tým bude diablovi a všetkým ľuďom zjavné, že sa uplatňuje Božia moc. Tak Boh v našej slabosti dokazuje svoju slávu a majestát. Preto nás vrhá na púšť. Vrhá nás teda tam, kde sme opustení všetkými tvormi, aby sme nikde nevideli pomoc. Áno, aby sme si mysleli, že aj Boh nás celkom opustil. Lebo ako sa tu správa ku Kristovi, tak sa správa aj k nám. Nejde to ľahko, musí to človeku nahnať strach.

Martin Luther

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

seventeen + 11 =

Čo nás čaká…

STREDA  10.10.

Spevokol o 17:00 hod.

PIATOK  12.10.

Konfirmácia 1. ročník 16:00hod., 2.ročník 17:00hod.

Detský spevokol Rybičky 17:00hod.

NEDEĽA 14.10.

Služby Božie s VP o 10:15 hod. Turany na SB budeme ďakovať za tohtoročné úrody, ktoré nám Pán Boh požehnal.

 

 

 

Slovo na zamyslenie

Galatským 4,8-20

8 Ale vtedy, keď ste (ešte) nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo podľa svojej prirodzenosti nie sú bohovia. 9 Teraz však, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh poznal vás, ako sa môžete vracať zase k slabým a biednym živlom, ktorým znovu chcete slúžiť? 10 Dni zachovávate, aj mesiace, aj (sviatočné) obdobia, aj roky. 11 Bojím sa o vás, či som sa nadarmo nenamáhal pre vás. 12 Buďte, ako som ja, lebo ja som ako vy; bratia, prosím vás! Mne ste v ničom neukrivdili. 13 Veď viete, že som vám telesne slabý zvestoval prvý raz evanjelium 14 a pre pokušenie, ktorým vám bolo moje telo, neznevážili a nezošklivili ste si ma, ale prijali ste ma ako anjela Božieho, ako Krista Ježiša. 15 Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie? Veď vydávam vám svedectvo, že keby bolo bývalo možné, aj oči by ste si boli vylúpili a mne dali. 16 Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? 17 Horlivo vás získavajú, ale nie dobromyseľne! Skôr vás chcú odlúčiť, aby ste vy horlili za nich. 18 Pekne je dať sa získavať dobrým vždy, a nielen vtedy, keď som ja u vás. 19 Deti moje, pre ktoré znovu trpím pôrodné bolesti, dokiaľ Kristus nebude sformovaný vo vás, 20 chcel by som byť teraz pri vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.

Priatelia si hovoria pravdu. Pavol píše veľmi osobne. Trápi ho, že tí, ktorí už prv pochopili, že viera v Krista stačí na to, aby sa stali súčasťou Božieho ľudu, teraz začínajú špekulovať a chcú robiť veci, ktorými by sa vyrovnali tým, čo sú podľa pôvodu potomkami Abraháma. Jeho otvorenosť sa stáva problémom pre tých, čo prv boli jeho priateľmi a boli ochotní sa pre neho aj zmrzačiť. Pravdu z jeho úst považujú za nepriateľstvo. Priatelia by si mali hovoriť pravdu. Nie vždy to však dokážu. Najmä v spoločenstvách veriacich sa často vyhýbame hovoriť pravdu. A ak sa niekto predsa odváži povedať pravdu, zvyknú ho označiť za nepriateľa spoločenstva alebo cirkvi. Apoštol Pavol sa nevyhýbal pravde v mene zachovania súdržnosti spoločenstva. Práve naopak. Hovoril pravdu, aby jednotu spoločenstva zachoval. Aj my potrebujeme počuť pravdu o našich zlyhaniach a omyloch vo viere. Potrebujeme ľudí, ktorí majú odvahu pomenovať veci presne, pravdivo, a napriek tomu – s láskou.